Leto už pomaly začína, teda aspoň pre mňa. Nikdy som nerozlišovala začiatok ročných období na
základe nejakých striktných dátumov. Skrátka, máj je pre mňa ešte pomerne
studený na to, aby som ho nazývala letom, no ako náhle je už jún tak viem, že
je tu moje leto.
V poslednom čase som sa venovala predovšetkým škole
a mojej dobrovoľníckej činnosti. Keďže mi to zabralo pomerne mnoho času
bolo ťažšie si ho nájsť aj na nejaké iné aktivity. Ale keď niekto chce, tak sa
všetko dá. Takže som si vždy niekam uletela sa kultúrne či umelecky vyžiť.
Bratislava síce nie je romantická ako Paríž ani bohémska ako
Rím, no je to pre mňa môj malý Berlín. Možno to bude znieť divne, no áno
pripomína mi ho! Niečo v tunajšom povetrí je chladné a počasie to
práve nebude. Na každom kroku tu ešte badať stopy komunizmu. Roky však ubehli
a MY deti 90 rokov sme už dospelé tvory,
ktoré inak zmýšľajú, a dokážu si aj tuná žiť svoje sny, aj keď je to
ťažké. Na druhej strane je možno toto miesto ideálne pre nové nápady, inovácie
a start-upy. Za dôb, ktoré si už nepamätáme, tu nič nebolo, a generácia,
ktorá to zažila nemá odvahu meniť niečo zaužívané.
Prudká koncentrácia týchto mladých a kreatívnych ľudí
na meter štvorcový bola tento víkend v bratislavskej Starej tržnici. Konalo sa tam podujatie Urban Market ( spring
edition) 2014. Z každého kúta tam bolo cítiť hand-made a kreativitu.
Boli tam ľudia, ktorý reálne niečo tvoria, a aj to predávajú. Takéto
miesta na mňa akosi dobre pôsobia, a pomáhajú vnútorne môjmu vedomiu
duševne rásť.
Fascinovalo ma, že aj dnes pri tých všetkých obchodných
centrách a reťazcoch predávajúcich pomerne dostupnú módu, si dnes dá
niekto tú námahu. Prosto niečo navrhne, následne to ušije a potom predáva
svoju tvorbu. Bolo prospešné spoznať mladých dizajnérov a vedomie, že nie
som večne odkázaná hľadať niečo, čo by mi padlo, ale prosto ich kontaktovať a vedieť, že mi s úsmevom na tvári niečo milé
ušijú je skvelé. Neboli tam však len odevný dizajnéri, predávali tam napríklad
aj šperky a bolo tam aj pár milých eko projektov, ktoré mi naprosto
učarovali. Predstavte si zubnú kefku, ktorá je celá vyrobená ekologickým
spôsobom (dokonca aj štetiny ), a keď si ju kúpite, tak časť peňazí darujú na dobročinný projekt
a druhá pôjde do rúk človeku, ktorý si s jej výrobou dal námahu.
Žiadne veľké konzumné korporácie s peknými reklamami na
mňa nikdy neurobili taký dojem, ako milý a usmievaví ľudia, ktorí reálne
predávali svoje výrobky s príbehmi. Bodaj by takých na Slovensku bolo
omnoho viac!