Neničte si sebavedomie kvôli tým, ktorí za to nestoja!
Kedysi jeden mudrc povedal, že každý
má právo byť šťastný. V detstve dokázala u nás nová bábika či iná hračka
vyvolať pocit šťastia. Neskôr to bolo oblečenie či iné záležitosti, ktoré
dokážu rozveseliť každú pubertiačku. Človek si však v dospelosti uvedomí,
že materiálne veci v človeku síce vyvolávajú určité pocity šťastia, no
skutočné šťastie a láska sa jednoducho kúpiť nedá. Možno je to niekedy na škodu
veci... nuž stáva sa.
Žena, ktorá má kilá na viac, si plne
uvedomuje to, že je odlišná. Uvedomuje si to pri kupovaní oblečenia, na pláži
či inde. Ale my sa za to nehanbíme, veď sme raz také a sme na to patrične
hrdé. To je však iba náš pohľad. Sme iba ženy, obyčajné ženy, ktoré podľa mňa
k šťastnému životu potrebujú aj takú „maličkosť“ ako je láska a pocit,
že pri sebe majú milovaného človeka.
Vo vnútri každá žena, bez ohľadu na
to ako vyzerá, túži vo svojej podstate iba po jedinom, aby milovala a bola
milovaná. Všetky tie vzťahy a veci okolo lásky začínali už počas
dospievania. V dobe, kedy aj najlepšie priateľky dokázali byť k sebe
kruté kvôli veľkým láskam. Každý musí byť predsa „cool“. Tak sme sa my, tie
bucľatejšie prizerali ako naše štíhle kamarátky zažívajú prvé lásky, prvé rande
a my sme akosi stáli v kúte. Vtedy si len málo z nás uvedomovalo,
že skutočná láska sa zakladá na citoch a nie na výzore. Úprimne povedané,
veď kto by šiel na rande z bacuľatejším dievčaťom, aby toho dotyčného
mladého muža potom všetci priatelia odcudzovali a vysmievali sa mu. Tak
naše sebavedomie klesalo a nám neostávalo nič iné, len sa s tým
zmieriť a dúfať, že raz sa to zmení.
To, čo každá žena pri sebe zažívala v období
dospievania sa však na nej mohlo aj škaredo podpísať. Postupne sme dospeli
a aj všetci zmúdreli. Lenže naše sebavedomie vo sfére vzťahov bolo na absolútnej
nule. Neverili sme si. Veď ako by sme aj mohli, keď tie, čo zažívali prvé rande
v 13tich, už mali väčšinou zrelšie vzťahy. My sme boli stále iba takí
„nováčikovia“. Aj keď sa o nás začal zaujímať nejaký muž, tak si často ani
samé neveríme... Je to smutné, ale takto to často býva.
Zas a znova sa budem opakovať,
všetko je to v nás samých . Platí, že ako sa človek cíti, tak aj pôsobí na
svoje okolie. Darmo má nejaká žena „ideálnu“ postavu, ale jednoducho si neverí a
je sama. Už je čas na to, aby sme aj my prežívali tie pocity šťastia, na ktoré máme
právo. Prirodzenosť je matkou úspechu. Darmo sa budeme do niečo nútiť,
prípadne niekomu vnucovať, to nám nepomôže v žiadnom smere. Nikto nikomu
lásku nemôže zaručiť, buď príde alebo nie...
0 komentárov:
Zverejnenie komentára