Neničte si sebavedomie kvôli tým, ktorí za to nestoja!

Neničte si sebavedomie kvôli tým, ktorí za to nestoja!

Kedysi jeden mudrc povedal, že každý má právo byť šťastný. V detstve dokázala u nás nová bábika či iná hračka vyvolať pocit šťastia. Neskôr to bolo oblečenie či iné záležitosti, ktoré dokážu rozveseliť každú pubertiačku. Človek si však v dospelosti uvedomí, že materiálne veci v človeku síce vyvolávajú určité pocity šťastia, no skutočné šťastie a láska sa jednoducho kúpiť nedá. Možno je to niekedy na škodu veci... nuž stáva sa.

Žena, ktorá má kilá na viac, si plne uvedomuje to, že je odlišná. Uvedomuje si to pri kupovaní oblečenia, na pláži či inde. Ale my sa za to nehanbíme, veď sme raz také a sme na to patrične hrdé. To je však iba náš pohľad. Sme iba ženy, obyčajné ženy, ktoré podľa mňa k šťastnému životu potrebujú aj takú „maličkosť“ ako je láska a pocit, že pri sebe majú milovaného človeka.

Vo vnútri každá žena, bez ohľadu na to ako vyzerá, túži vo svojej podstate iba po jedinom, aby milovala a bola milovaná. Všetky tie vzťahy a veci okolo lásky začínali už počas dospievania. V dobe, kedy aj najlepšie priateľky dokázali byť k sebe kruté kvôli veľkým láskam. Každý musí byť predsa „cool“. Tak sme sa my, tie bucľatejšie prizerali ako naše štíhle kamarátky zažívajú prvé lásky, prvé rande a my sme akosi stáli v kúte. Vtedy si len málo z nás uvedomovalo, že skutočná láska sa zakladá na citoch a nie na výzore. Úprimne povedané, veď kto by šiel na rande z bacuľatejším dievčaťom, aby toho dotyčného mladého muža potom všetci priatelia odcudzovali a vysmievali sa mu. Tak naše sebavedomie klesalo a nám neostávalo nič iné, len sa s tým zmieriť a dúfať, že raz sa to zmení.

To, čo každá žena pri sebe zažívala v období dospievania sa však na nej mohlo aj škaredo podpísať. Postupne sme dospeli a aj všetci zmúdreli. Lenže naše sebavedomie vo sfére vzťahov bolo na absolútnej nule. Neverili sme si. Veď ako by sme aj mohli, keď tie, čo zažívali prvé rande v 13tich, už mali väčšinou zrelšie vzťahy. My sme boli stále iba takí „nováčikovia“. Aj keď sa o nás začal zaujímať nejaký muž, tak si často ani samé neveríme... Je to smutné, ale takto to často býva.

Zas a znova sa budem opakovať, všetko je to v nás samých . Platí, že ako sa človek cíti, tak aj pôsobí na svoje okolie. Darmo má nejaká žena „ideálnu“ postavu, ale jednoducho si neverí a je sama. Už je čas na to, aby sme aj my prežívali tie pocity šťastia, na ktoré máme právo. Prirodzenosť je matkou úspechu. Darmo sa budeme do niečo nútiť, prípadne niekomu vnucovať, to nám nepomôže v žiadnom smere. Nikto nikomu lásku nemôže zaručiť, buď príde alebo nie...